Cyklovýlet na Kuneradský zámok

Väčšinou si cyklovýlety plánujem dopredu a naplánoval som si aj ten nedeľňajší. Vlakom som sa chcel odviezť do Sučian a odtiaľ už šlapať na bicykli do Kremnice, prípadne ďalej až na vlakovú stanicu v Hronskej Dúbrave. Malo to byť približne 60, respektíve 80 kilometrov. Dopodrobna som si prešiel celú trasu na Google mapách, aby som každú chvíľu nemusel vyťahovať mobil a kontrolovať, či som dobre odbočil. Náročnejšie úseky som si dokonca nakreslil na papierik, takže som bol poriadne pripravený. Do batohu som si hodil aj foťák, energy tyčinky a nejaké to tričko na prezlečenie, keďže som sa plánoval vrátiť až večer.

Problém však nastal už v Žiline na stanici, kde mi teta za okienkom oznámila, že vlak bohužiaľ z technických príčin nepôjde a náhradnou autobusovou dopravou mi zas bicykel nezoberú. Tak som svoj plán musel narýchlo zmeniť. Už dlhšie som sa chcel ísť pozrieť na zámok Kunerad, ktorý po požiari už niekoľko rokov chátra, takže rozhodovanie bolo jednoduché. Idem.

Keďže som sa chcel vyhnúť čo najviac hlavným cestám, išiel som cez okolité dediny. Zo Žiliny smerom na Rosinu a Višňové. Tam som trochu poblúdil, lebo som zabudol odbočiť doprava na Turie a namiesto toho som pokračoval rovno až pokiaľ sa asfaltka nezmenila na lesnú cestičku. Tam som to otočil, pozrel som si v navigácii, kadiaľ by sa dalo prejsť, aby som sa nemusel vracať tou istou cestou. Pár metrov som musel ísť cez poľnú cestu plnú kameňov, tak som bicykel zodvihol a preniesol ho na rukách, aby som náhodou nedostal defekt. Práve z tohto úseku som mal aspoň pekný výhľad na okolité kopce, Polom, Hoblík a Valentínov diel.

O pár minút už som sa na tieto kopce díval z cesty na Turie. Bolo tam síce krátke ale zato celkom prudké stúpanie ale najhoršie bolo na ňom to, že cez cestu pretekala voda asi z nejakého potôčika. Mal som ľahký prevod a šlapal som ako o dušu ale na tej vode mi moje sliky prešmykovali, tak som musel zastaviť. Aspoň som si spravil pár ďalších fotiek.

Dva kilometre som potom musel prejsť po hlavnej ceste ale v nedeľu je premávka riedka, takže v pohode. Odbočil som teda na Poluvsie a pokračoval ďalej na Stránske. Pár krát som si skontroloval navigáciu lebo odbočiek tu bolo habadej ale správnu cestu až do obce Kunerad som našiel bez problémov. Potom už to bolo iba rovno hore miernym stúpaním až ku Kuneradskému zámku. Je to schátraná budova pôvodne loveckého zámku, neskôr liečebne. V roku 2010 pri rekonštrukcii ale celý vyhorel a odvtedy sa oň očividne nikto nestará. Bicykel som si oprel o oplotenie a viac ako hodinu som sa ponevieral v jeho útrobách.

DSCF5129

DSCF5184

DSCF5190

DSCF5163

Všade sa po zemi povaľovali rôzne dokumenty, prvý ktorý som uvidel bol z roku môjho narodenia, nejaký výpis koľko sa minulo na stravu pre personál a koľko pre liečených pacientov. Na ďalšom papieri som si zas prečítal dopis do redakcie časopisu Bojovník, v ktorom spomínajú odbojári na liečebný pobyt 🙂 Medzi sutinami sa tak dalo natrafiť na pár zaujímavých príbehov a to nielen na papieri. Na prízemí v lobby si niekto asi nedávno spravil romantickú večeru pri sviečkach, pretože tam bola aj kytica ruží. Alebo žeby nejaký rituál?

DSCF5220

Každopádne sa sem určite ešte vrátim, pretože som to celé ani zďaleka nepreskúmal. Ešte som tam tuším videl dvere aj do pivnice 🙂 Len dúfam, že nabudúce nebudem mať takú smolu ako teraz a nedostanem defekt, pretože tlačiť bicykel hodinu a pol k najbližšej stanici v Rajeckých Tepliciach by sa mi už na druhý krát nemuselo páčiť 😀 Ale aspoň som si tam pri čakaní na vlak stihol pozrieť aj malé Múzeum dopravy, ktoré je tam priamo na stanici hneď vedľa automatu na lístky.

Takže aj keď to bol neplánovaný výlet s pešou turistickou vložkou, nakoniec bol celkom zaujímavý a poučný.

Záznam cyklistickej trasy a pešej trasy na endomondo.com

Diskusia