Koľko stojí cestovanie na Novom Zélande?

Na Novom Zélande som strávil 3 úžasné mesiace a stálo ma to $10170. V tomto článku sa dozviete, koľko stojí cestovanie na Novom Zélande, za čo som minul najviac a či to stálo za to.

Na prvý pohľad môže $10170 vyzerať hrozivo, ale novozélandský dolár má celkom iný kurz ako ten americký. Po prepočte na eurá ma to stálo „iba“ 5758€. Presne toľko som minul za tri mesiace na Novom Zélande. Suma ale nezahŕňa letenky, ktoré som kúpil za 1069€. Letel som so spoločnosťou China Eastern z Budapešti s prestupom v Šanghaji. V tomto článku sa zameriam čisto len na financie a článok ohľadom praktických rád ohľadom Nového Zélandu napíšem inokedy. Ceny budem uvádzať najskôr v novozélandských dolároch a v zátvorke aj v eurách podľa kurzu, ktorý bol aktuálny počas môjho cestovania.

Podobný článok som napísal aj v roku 2018, kedy som po Severnom ostrove cestoval dva týždne. Aké boli ceny vtedy si môžete prečítať na mojom ďalšom blogu na SME.sk.

Ako som cestoval

Tentokrát som cestoval celé tri mesiace po Južnom ostrove. Aby ste boli v obraze, tak najskôr vysvetlím akým štýlom som si moju cestu naplánoval a ako som cestoval. Keďže som už na Zélande bol, tak som vedel, že bez auta by som bol ako bez nohy. Taktiež som vedel, že keď už budem mať auto, tak za ubytovanie ušetrím, keď v tom aute budem aj spávať. Nový Zéland je totiž okrem iného známy aj svojimi výbornými kempami pre karavany, kampervany aj obytné autá. Prenájom toho najlacnejšieho obytného auta počas hlavnej letnej sezóny by ma ale vyšiel približne $160 (88€) za deň, čo by bolo $14400 (7945€) za tri mesiace. Cestoval som sám, takže nad touto možnosťou som ani nerozmýšľal. Vo dvojici by sa výdavky samozrejme dali rozdeliť a prenájom by tak pre niekoho možno už stál za zváženie. Ale ja som sa rozhodol auto si radšej kúpiť a potom predať. Samotná kúpa a predaj auta je na Zélande celkom jednoduchá záležitosť a zaberie vám možno 15 minút na pošte. Je tu ale riziko, že sa vám nepodarí nájsť kupca, keď budete chcieť auto predať. Mne sa ho predať nakoniec podarilo. Síce pod cenu, ale stále som bol na tom lepšie v porovnaní s prenájmom.

Okrem kempov je Nový Zéland samozrejme známy aj svojou priam neskutočnou prírodou. A v nej som plánoval tráviť turistikou toľko času, koľko mi počasie a kondička dovolia. Nakoniec som v prírode strávil približne polovicu dní. Prvý a posledný týždeň som „obetoval“ kúpe a predaji auta, prvých pár dní po prílete som bol aj chorý a niektoré dni mi zas neprialo počasie a niekedy som si potreboval aj oddýchnuť. Ale môj plán bol v podstate celkom jednoduchý. Kúpiť si auto a turistikovať po Južnom ostrove. A to sa mi aj splnilo.

Auto a doprava

Auto

Toto bola kategória, pri ktorej som musel načrieť do peňaženky najviac. Celkovo to bolo $5283 (2999€). Ale rozmeňme si to na drobné. Najviac som samozrejme zaplatil za auto. Ceny áut prerobených na spanie aj s nejakou kempingovou výbavou začínajú niekde okolo $4000 až $5000 (2200€ až 2800€), ale záleží na mnohých faktoroch. Sezóna, ročník, kilometre, výbava… Ale môžete ísť aj o level vyššie a kúpiť si kampervan (dodávku). Tie začínajú niekde okolo $9000 (5000€). Ceny veľmi kolíšu najmä vplyvom sezóny. Keď začína letná sezóna, tak sú ceny vysoko a keď letná sezóna končí a každý chce svoje auto predať, tak ceny idú logicky nižšie. Ja som nakoniec kúpil auto Nissan Lafesta za 4300€. Cenu v dolároch neuvádzam, pretože auto som kúpil od Češky a predal som ho Nemke, takže sme predaj riešili iba v eurách. No a predal som ho za 2500€. Takže „prenájom“ auta na tri mesiace ma vyšiel 1800€. Pôvodne som rátal s tým, že auto chcem predať maximálne o 1000€ lacnejšie ako som ho kúpil, ale práve pod vplyvom konca sezóny a pretlaku áut na trhu som musel z ceny spustiť oveľa viac. Stále som ale ušetril viac ako 5000€ oproti klasickému prenájmu.

Prepis auta a všetky úkony s tým spojené sú na Zélande zadarmo, ale je nutné si platiť tzv. REGO, čo je vlastne licencia, ktorú musíte mať nalepenú aj na čelnom skle. Platí sa to ako predplatné a sami si môžete zvoliť koľko mesiacov vopred si zaplatíte a prenáša sa aj s vozidlom pri predaji. Moje auto malo túto licenciu zaplatenú na niekoľko mesiacov, ale pár mesiacov som si predplatil aj ja, pretože auto sa lepšie predáva keď má REGO dlhšiu platnosť. Licencia REGO ma stála $77 (44€). Ohľadom auta som ešte zaplatil $37 (20€) za reklamu na Facebooku, aby sa môj inzerát pri predaji zobrazoval ľuďom častejšie.

Benzín

Ďalšou významnou položkou bol samozrejme benzín. Koľko stojí cestovanie na Novom Zélande autom? Auto najazdilo približne 4960km a za benzín som zaplatil $1183 (667€). Ja som s autom najazdil 4250km a zvyšok môj kamarát, ktorému som auto dvakrát požičal počas mojich viacdňových túr. On si momentálne užíva na Zélande ročný pobyt s Working Holiday vízami, ktorý som ja absolvoval už v rokoch 2015 a 2016. Poslednou vecou, ktorá súvisí s autom bolo parkovné spolu za $17 (10€).

Taxi

Počas tých niekoľkých dní, kedy som nemal auto a potreboval som sa dostať z/na letisko, som využil aj taxi službu. Štyri jazdy taxíkom ma vyšli $86 (48€).

Prelet medzi ostrovmi

Okrem letenky na Nový Zéland som si musel kúpiť aj dva vnútroštátne lety. Pristál som totiž v Aucklande na Severnom ostrove. Teoreticky som si mohol tieto letenky zabookovať aj niekoľko mesiacov vopred, ale prakticky som sa na to akosi vykašľal a kupoval som ich na poslednú chvíľu, keď už boli drahšie. Začiatkom januára som teda letel z Aucklandu do mesta Christchurch na Južnom ostrove a koncom marca tou istou trasou naspäť. Za dve letenky som zaplatil $534 (302€). Ak si letenky na prelet medzi ostrovmi kúpite s dostatočným predstihom, tak môžete ušetriť kľudne aj viac ako polovicu.

Loď a autobus

Poslednými výdavkami v kategórii doprava boli plavba loďou a jazda autobusom. Loďou respektíve riečnym rýchločlnom som sa musel prepraviť na začiatok jednej z turistických trás, pretože po dažďoch som si nebol istý, či by bolo prebrodenie rieky bezpečné. Neriskoval som a rezervoval som si spiatočnú jazdu. Cestou tam to bola iba 10-minútová plavba, ale cestou naspäť som si užil polhodinovú dobrodružnú jazdu. Vnímal som to ako „dva v jednom“, pretože okrem obyčajnej plavby na druhý breh to bola nakoniec aj zážitková jazda. Takto som si teda „ospravedlnil“ sumu, ktorú som za plavbu zaplatil. Zážitková spiatočná jazda na rýchločlne ma vyšla $170 (96€). No a raz som sa odviezol aj autobusom, keď som sa po ďalšej viacdňovej turistike musel vrátiť naspäť k môjmu autu. Za jazdu diaľkovým busom som zaplatil $20 (11€).

Ubytovanie

Hostel a Airbnb

Za tri mesiace som za ubytovanie na Novom Zélande zaplatil toľko, koľko je mesačný nájom za dvojizbový byt v Bratislave. Spolu som za ubytovanie zaplatil $1524 (862€). Keďže väčšinu času som mal auto, tak som mohol spávať v ňom, čo samozrejme náklady na ubytovanie výrazne znížilo. Hneď po prílete do Aucklandu som ale využil Airbnb. Pôvodne som sa chcel zdržať iba jednu noc a hneď letieť na Južný ostrov ale jedna z mojich batožín ostala v Šanghaji, takže som čakal kedy príde. Za ubytovanie cez Airbnb som za dve noci zaplatil $232 (133€). Po prílete do Christchurch som ešte tri noci býval v hosteli, pokiaľ som nekúpil auto. V tom istom hosteli som potom dve noci ostal aj na konci môjho pobytu po predaji auta. Spolu som za 5 nocí v hosteli zaplatil $210 (118€).

Kempy

Ani bývanie v aute nie je na Zélande úplne zadarmo. Množstvo kempov je síce stále zadarmo, ale čím ďalej je ich menej a menej a je ich podstatne menej ako tých platených. A taktiež záleží aj od druhu obytného auta, pretože iba tie autá, ktoré spĺňajú isté pravidlá a majú na to zároveň aj papier, tak môžu využívať vybrané kempy zadarmo. Ja som také auto našťastie mal, takže som mohol využívať mnoho kempov zadarmo. Dopodrobna sa téme kempov budem venovať v ďalšom článku. Teraz to iba zhrniem a poviem, že za 28 nocí v kempoch som zaplatil $401 (226€). Zvyšných 29 nocí som kempoval zadarmo.

Horské chaty

Najviac som za ubytovanie ale zaplatil v horách na horských chatách. Zobral som si so sebou aj stan, ale sieť chát je tak obrovská, že stan som za celý čas použil iba jeden jediný krát. Niektoré chaty boli dokonca aj zadarmo, ale väčšinou sú platené a tie na najznámejších trasách je nutné si rezervovať aj niekoľko mesiacov vopred. Na väčšinu chát si ale stačí kúpiť farebný lístok podľa zaradenia chaty do cenovej kategórie a pri pobyte na chate ho vhodiť do prichystanej schránky, prípadne ho odovzdať rangerovi. Takže tento systém do veľkej miery funguje na čestnosti turistov. Mne niekoľko takýchto lístkov ostalo ešte z predošlej návštevy Zélandu, takže niečo som aj ušetril, pretože ceny za lístky medzitým stúpli. Za 18 nocí na horských chatách som zaplatil $681 (385€). Ďalších 7 nocí som prespal na chatách zadarmo, prípadne som použil lístky, ktoré som kúpil pred piatimi rokmi a teraz som ich do výdajov nepočítal.

Strava

Potraviny

Strava tvorila druhú najdrahšiu položku po doprave. Celkovo som za stravu zaplatil $2342 (1321€). Keďže som mal v aute aj malú kuchynku, tak reštaurácie som nemusel navštevovať tak často. Väčšinu výdavkov som teda minul na nákup v potravinách. Približne polovicu týchto nákupov tvorilo jedlo na turistiku ako sú dehydrované jedlá, orechy, práškové kaše a podobne. Mnohé potraviny sú na Zélande drahšie ako u nás, ale na prekvapenie, práve dehydrované jedlá, ktoré si zvyknem kupovať na turistiku aj doma, boli práve tam lacnejšie. Niekoľko balení som si tak doniesol aj domov a čo sa týka kvality, tak novozélandské značky patria rozhodne medzi tie najlepšie, ktoré som jedol. Spolu som za nákup potravín minul $1888 (1065€). Treba ale dodať, že v tejto sume je zahrnutá napríklad aj kozmetika alebo všetky ostatné drobnosti, ktoré sa dajú kúpiť v potravinách. Kupoval som napríklad plastové misky, šampón, toaleťák, vlhčenky a lieky. Spolu to mohlo byť odhadom okolo $60 (34€).

Reštaurácie a fastfood

Keď sa mi ale nechcelo variť, tak niekoľkokrát som navštívil rôzne fastfoody alebo reštaurácie. Fish & chips alebo slávny Fergburger v Queenstowne som si predsa nemohol odpustiť. Za jedlo vo fastfoodoch som zaplatil $130 (73€) a v reštauráciách som nechal $220 (124€).

Mám rád aj sladké a po turistike obzvlášť. Za koláčiky sem-tam aj s kávičkou som zaplatil $85 (48€) a za zmrzlinu $20 (11€).

Ostatné

Poslednou kategóriou je mix všetkých ďalších výdavkov, ktoré viac či menej patria k cestovaniu po Novom Zélande. Spolu to bolo $851 (481€). Nebudem to rozpisovať úplne detailne ale… Počas cestovania som točil videá na GoPro aj dron, takže som si potreboval kúpiť disk na zálohu dát. Taktiež som si do auta kúpil adaptér, aby som všetku moju elektroniku mohol nabíjať počas jazdy autom. Za elektroniku som spolu zaplatil $249 (142€). Niekoľko drobností som si musel kúpiť aj na turistiku, najmä veci ako plynové kartuše na varenie, impregnačný sprej, zatvárateľné plastové vrecká a iné. Nejaké doplnky som potreboval aj k autu, napríklad na čistenie interiéru. A tiež som si musel kúpiť nový kufor na cestu domov, pretože ten pôvodný mi zničili na letisku. A kúpil som si aj slnečné okuliare. Za veci v kategórii príslušenstvo som zaplatil $230 (129€). Domov som si doniesol aj pár suvenírov a darčeky pre najbližších. Za suveníry a darčeky som zaplatil $159 (88€). Počas cestovania som samozrejme nemohol ostať bez internetu. Za SIM kartu a dáta na tri mesiace som zaplatil $78 (44€). Relatívne často som chodil aj na plaváreň, ktorú nájdete skoro v každom väčšom meste. Za návštevu plavární som zaplatil $58 (33€). Neoddeliteľnou súčasťou cestovania v aute je aj návšteva práčovní. V práčovniach som nechal $26 (14€). No a nakoniec, pred každou cestou na Nový Zéland si musíte zaplatiť za elektronickú cestovnú registráciu. Za tzv. NZeTA som zaplatil $52 (30€).

Hotovosť

Všetky doteraz spomenuté výdavky som platil kartou alebo v prípade auta prevodom na účet. Hotovosť som využíval iba minimálne. Spolu som si z bankomatov vybral $170 (96€). V hotovosti som dvakrát platil v jednom kempe na farme, kde sa platiť kartou nedalo. Bolo to spolu $30 (17€). Hotovosť som použil aj v múzeu country hudby, kde som do kasičky hodil dobrovoľné vstupné $10 (6€). Bankovky a mince som ďalej používal najmä v práčovniach, prípadne vo verejných sprchách alebo za parkovné. Presnú štatistiku som si neviedol ale odhadom som najviac hotovosti minul v práčovniach, približne to mohlo byť okolo $90 (50€), takže spolu aj s platbami kartou som v práčovniach zaplatil približne $116 (64€).

Záver

Tak a to boli všetky moje výdavky na mojej trojmesačnej ceste po Južnom ostrove Nového Zélandu. Takmer do posledného centu. A či to stálo za to? Rozhodne áno! Nový Zéland je krajina ako žiadna iná a ak sa vám naskytne šanca ju navštíviť, neváhajte. Ja som na Novom Zélande strávil už viac ako 18 mesiacov a určite sa tam plánujem ešte niekedy aspoň raz vrátiť. „Koľko stojí cestovanie na Novom Zélande?“ je ťažká otázka. Každý z nás cestuje odlišne a môj príklad je iba jeden z mnohých. Viem si predstaviť, že by sa dalo po Zélande cestovať aj lacnejšie ale aj omnoho drahšie. Nech už si zvolíte akúkoľvek cestu, verím, že Nový Zéland si užijete a určite mi potom potvrdíte, že patrí medzi tie najkrajšie destinácie na celom svete.

Prikladám ešte tabuľku, kde sú všetky moje výdavky pekne zhrnuté a pri relevantných kategóriách uvádzam aj priemer:

Ak sa ti článok páčil a našla/našiel si v ňom užitočné informácie, tak budem rád za tvoj komentár. Ak ti naopak v článku niečo chýbalo, tak mi kľudne napíš na môj email alebo zanechaj komentár. Rád odpoviem na akékoľvek otázky ohľadom cestovania na Novom Zélande.