Na Nový Zéland za 180 sekúnd

180 sekúnd! Tri minúty, na ktoré som čakal celý rok. Tri minúty, ktoré mi zmenia život. Chvíľka, za ktorú sa minuli víza pre Slovákov cestujúcich na Nový Zéland. Na tieto tri minúty som čakal už pred rokom ale vtedy som bol pomalý. Teraz sa mi to však na druhý pokus podarilo a to po viac ako jeden a pol roku, odkedy som sa prvý krát rozhodol, že chcem ísť na najvzdialenejšie miesto sveta, kam sa zo Slovenka môžete dostať.

Spočiatku to nebol ani tak môj nápad, skôr ma k tomu priviedlo rozprávanie kamaráta Viliama, ktorý na Nový Zéland chcel ísť ako prvý. Potom sa ním inšpiroval ďalší kamarát Vašo a nakoniec aj ja. Ja som mal kedysi ako tajný cestovateľský sen skôr Austráliu, ktorú som čiastočne zažil na začiatku tohto roku a určite sa tam ešte niekedy vrátim, ale čím viac som si čítal o Novom Zélande, tým viac si ma získaval. A tak sme sa všetci traja dohodli, že skúsime požiadať o víza, konkrétne o Working Holiday víza a vyberieme sa, ak sa podarí, do krajiny Hobitov. Pred rokom však nikomu z nás šťastie neprialo a žiadne zo 100 miest vyhradených pre Slovákov sa nám neušlo. Samozrejme, na Zéland sa dá jednoducho dostať aj na obyčajné turistické víza ale my sme chceli ísť na viac ako tri mesiace a popri cestovaní aj pracovať, takže sme museli riešiť spomínané WH víza.

Chalani sa medzitým rozhodli, že skúsia Austráliu, čo sa im aj podarilo a ja som si rok počkal doma na Slovensku. Tento rok, už skúsenejší, múdrejší a lepšie pripravený som si neúspech nepripúšťal. Nebolo to však vôbec ľahké. Rýchle vyplnenie formulára som mal nacvičené ale v Žiline mám internet iba cez Wi-Fi, takže som išiel radšej domov na optiku 🙂 Kvóta sa otvárala presne o polnoci, takže som si ešte skontroloval systémový čas v počítači, aby som mohol začať hneď v prvej sekunde. V zálohe som mal pripravený aj notebook a všetko som si pripravil do najmenších detailov. Najväčší problém je ale v tom, že o tieto víza má záujem niekoľkonásobne viac ľudí ako je povolená kvóta. Tá je pre Slovákov obmedzená na 100 ľudí ročne. Pre porovnanie, napríklad Česi mali v marci tých miest 1200. Ale tam je situácia podobná a keby to Novozélandské servery stíhali, aj oni by kvótu minuli za pár minút od otvorenia. A to je druhý hlavný problém. Môžete sa akokoľvek dobre pripraviť na vypĺňanie online formulára ale ak sa vám nedá pripojiť na stránku, máte problém. Formulár, ktorý sa dá vyplniť za 2 minúty, niektorí Česi vypĺňali aj hodinu, pretože imigračná stránka bola buď nedostupná alebo sa im vymazali už vyplnené údaje a podobne. U nás to našťastie také hrozné nebolo ale mne tiež počas vyplňovania raz napísalo, že je stránka nedostupná. Stihol som to však relatívne rýchlo vyplniť a do troch minút som mal už zaplatený aj poplatok. Ten je pri žiadosti kľúčový. Ak sa dostanete až k plateniu, dá sa povedať, že máte vyhrané. Ja som však v tom strese a panike pri platení spravil chybu. Takto nervózny som nebol asi ani pri štátniciach 😀 Zle som naťukal heslo ku platobnej karte, takže som si užil aj adrenalín, keď som to musel rýchlo opraviť. 165 dolárov tak našťastie odišlo z môjho účtu. Krátko po polnoci som išiel spať s vedomým, že to asi mám. Oficiálne som sa výsledok dozvedel o dva dni, čiže dnes ráno, keď som si na imigračnej stránke prečítal rozhodnutie: I am pleased to inform you that your application for a work visa under a Working Holiday Scheme has been approved.“ 🙂

Od dnešného dňa tak môžem konečne začať plánovať moju veľkú cestu na Nový Zéland. A dúfam, že nielen tam 🙂 Podľa podmienok imigračného musím vycestovať do jedného roka od dnešného dňa a po dorazení na Zéland mi začne plynúť ročná platnosť víz. V práci tak ešte ostanem do konca júla a niekedy v septembri či októbri poletím opäť smerom Oceánia. V januári som tam bol v Austrálii a vravel som, že čoskoro sa ešte vrátim 🙂 Odvtedy som ešte akosi nedokončil článok o Australian Open ale v najbližších dňoch to sem dúfam pridám aj s fotkami z Melbourne aj Kuala Lumpur. Dovtedy vám prajem, nech sa vám splnia všetky vaše sny, tak ako sa dnes začal plniť ten môj.

Diskusia